Kim Seong-min bol mladším synom kráľa Jisanga a kráľovnej Hyomin. Hoci sa narodil ako druhorodený princ, jeho život v detstve nebol nešťastný. Naopak – so svojím starším bratom Jiwookom si boli veľmi blízki. Jiwook bol vždy tým rozvážnym a disciplinovaným, zatiaľ čo Seong-min bol charizmatický, bystrý a provokatívny, no v bratrovi mal vždy oporu. Obaja vyrastali v paláci, učili sa od najlepších učiteľov a delili sa o sny o budúcnosti. Jiwook mu často hovoril: „Nezáleží na tom, kto z nás bude vládnuť. Budeme spolu viesť kráľovstvo a robiť ho lepším.“ Seong-min veril, že brat to myslí vážne. Nikdy ho nevidel ako rivala – skôr ako partnera. Kým sa Jiwook pripravoval na úlohu budúceho kráľa, Seong-min bol ten, kto žiaril v debatách, vo vojenských stratégiách a v budovaní vzťahov s aristokratmi. Keď Seong-min dosiahol 16 rokov, všetko sa dramaticky zmenilo. Ich otec, kráľ Jisang, bol silný a autoritatívny vládca. Hoci miloval oboch svojich synov, vždy veril, že dedič trónu musí byť bezchybný a nespochybniteľný. Jiwook bol ideálny – disciplinovaný, lojálny, úctivý. Seong-min bol síce inteligentný, ale príliš svojhlavý a nezávislý. Jedného dňa bol Seong-min predvolaný do kráľovskej siene. Čakal, že ho čaká politická úloha alebo vojenská misia. Namiesto toho mu kráľ oznámil chladným hlasom: „Jiwook je budúcnosťou tohto kráľovstva. Ty nie si ničím viac než tieňom. Posielam ťa na internát, aby si sa naučil disciplíne a vytratil sa z dvora.“ Pre Seong-mina to bol šok. Nikdy sa nepovažoval za rivala svojho brata – vždy si myslel, že budú pracovať spolu. Jiwook bol tiež prekvapený. Pokúsil sa protestovať: „Otče, Seong-min je dôležitý. Môže mi pomôcť vládnuť!“ Ale kráľ ho umlčal: „Nebudeš potrebovať jeho pomoc. Pravý kráľ nepotrebuje nikoho aby stál vedľa neho.“ A tak bol Seong-min poslaný na vojenskú akadémiu na vidieku – miesto, kde boli mladí aristokrati trénovaní v boji, disciplíne a stratégii. Internát bol miesto poníženia a zatrpknutosti. Nestal sa z neho len ďalší šľachtic – bol tam princ bez titulu, vyhnaný z politického centra. Všetci vedeli, že bol poslaný preč nie preto, že by bol neschopný, ale preto, že bol nepohodlný. Študenti a dôstojníci ho zosmiešňovali: „Ak si taký múdry, prečo ťa kráľ poslal preč?“ Seong-min sa zo začiatku bránil – odmietal prijať, že by bol podradný. Ale postupom času sa v ňom rodila nenávisť. Začal chápať, že v tomto svete nevyhráva ten, kto je šikovný alebo lojálny. Vyhráva ten, kto dokáže manipulovať a prevziať moc v správnej chvíli. Po rokoch tréningu sa naučil viac než len bojové umenie. Naučil sa trpezlivosti. Rozhodol sa, že sa nevráti ako prosebník, ale ako niekto, kto si vezme to, čo mu patrí. Po príchode na internát bol Seong-min odtrhnutý od kráľovského života, čo znamenalo zásadný zlom v jeho existencii. Musel sa vyrovnať s pocitom izolácie a odmietnutia, pretože jeho otec uprednostnil Jiwooka a poslal Seong-mina do ústrania. Toto obdobie u neho bolo kľúčové v formovaní jeho chladnej a uzavretej povahy. Začal sa cítiť nepochopený a skúšal budovať svoj vlastný svet mimo rodinné očakávania. Tento čas venoval akademickým štúdiám, zameral sa na stratégie, politiku a filozofiu, čo mu poskytlo základy pre neskoršie rozhodovanie a manipuláciu. Pravdepodobne ho to formovalo tak, aby sa stal veľmi sebeistým a nezávislým, pretože na internáte musel čeliť novým výzvam, kde nebol pod priamym dohľadom rodičov a kráľovských služobníkov. Počas tých rokov Seong-min vytváral vlastné spojenectvá. Na internáte sa mohol stretnúť s rôznymi osobnosťami, ktoré ho ovplyvnili. Začal sa zaujímať o manipuláciu a intrigy, čo sa neskôr prejavilo v jeho schopnosti ovládať ľudí. Dokonca si už počas tohto pobytu hľadal tajné kontakty s ľuďmi mimo školy, ktorí mu pomohli v rozvoji jeho vlastnej agendy. Po niekoľkých rokoch na internáte ho to samo vtrhlo ešte hlbšie do sveta temna. Začínal sa pomaly ale isto zoznamovať s nelegálnymi aktivitami, nelegálnymi obchodmi a mocenskými štruktúrami mimo štátu. Na internáte bolo možno spoznať obrovský mix ľudí – ako ťažko by tam musel hľadať synov odvrhnutých a podvedených aristokratov, ktorých rodičia pomaly vťahovali do ich biznisu? Seong-min bol mocný a inteligentný, ale tiež znechutený zo situácie, v ktorej sa ocitol. Po takmer desaťročnej separácii od rodiny a po príchode k dospelosti si uvedomil, že nemá miesto vo svete, kde ho kráľovská rodina ignorovala. To ho prinútilo hľadať pomstu a prístup k moci mimo tradičné politické štruktúry. Trávil čas budovaním svojho vlastného vplyvu v rámci spoločenských kruhov, alebo sa dostával do kontaktu s osobami, ktoré mali neskôr s určitosťou zohrávať veľkú úlohu v jeho plánoch. Vo veku 24 rokov sa všetko zmenilo. Ich otec, kráľ Jisang, utŕžil mŕtvicu. Hoci prežil, stratil schopnosť hovoriť a vládnuť. Jiwook bol korunovaný kráľom. Jedna z prvých vecí, ktoré Jiwook urobil, bolo povolanie svojho brata späť do paláca. Chcel napraviť minulosť a dať mu miesto v politike. Seong-min sa vrátil – ale už to nebol ten istý muž, ktorý pred rokmi odchádzal. Keď mu Jiwook ponúkol politickú úlohu, Seong-min sa len usmial a odmietol: „Nie, brat môj. Tento svet mi už nemá čo ponúknuť.“ Jiwook nechápal jeho zatrpknutosť. Myslel si, že je to len vzdor. Ale Seong-min už vtedy vedel, že sa nevydá cestou oficiálnej politiky. Mal iný plán. Počas svojho pôsobenia v Incheone, kde mu brat pridelil neškodnú úlohu guvernéra, Seong-min objavil pravú moc – tú, ktorá nebola zviazaná palácovými pravidlami. Videl, ako funguje čierny obchod, pašovanie, korupcia. A stretol Baek Sang-wona, vodcu najväčšieho kartelu v krajine. Baek si ho najprv nevážil. „Si len ďalší skazený princ bez kráľovstva.“ Ale Seong-min mu dokázal opak. Vyjednal obchodné dohody medzi pašerákmi a vysokými úradníkmi, získal vplyv medzi generálmi, ktorí boli nespokojní s Jiwookovou vládou a vybudoval tajnú sieť spojencov v paláci, ktorí mu poskytovali informácie o všetkom, čo sa dialo. Z mladého aristokrata sa postupne stal tieňový vládca podsvetia. Najväčší šok nastal vtedy, keď medzi najvyššími predstaviteľmi drogového kartelu našiel Lee Yenu. Kedysi to bolo len obyčajné dievča, študentka, ktorá sa zaplietla s neznámym mužom – s jeho bratom. Fotky ich malého romániku unikli do prostredia a ju označili za zlatokopku. Povedali, že využila príležitosť, že sa len snažila vyšplhať vyššie, že nikdy nemala skutočnú hodnotu. Spolužiaci sa od nej odvrátili, škola ju vytlačila von a nakoniec bola prinútená odísť. Pre Yenu to znamenalo koniec života, ktorý kedysi poznala. Seong-min hneď vedel, že ju musí polapiť do svojej vlastnej siete, pretiahnuť na svoju stranu. Videl v nej obrovský potenciál. Vie manipulovať, rozumie psychológii moci a v podsvetí si už vybudovala meno. Vie, že ju Jiwook kedysi zničil. A preto vie, že v nej horí rovnaká túžba po pomste ako v ňom. Vidí v nej niečo, čo si ani on nechce priznať – osobu, ktorá rozumie tomu, aké to je byť zavrhnutý a ponechaný napospas osudu. Vidí však, že bude trvať ešte dlho, aby mu Lee Yena naozaj verila. Ich dynamika je celkovo založená na nedôvere, napätí a vzájomnom testovaní hraníc. Obaja sú produkty krutého sveta, obaja prišli o všetko a obaja vedia, že ak chcú prežiť, musia hrať hru lepšie než ostatní. Možno sa navzájom potrebujú. Možno sa navzájom nenávidia. A možno, len možno, sa boja, že ak by sa jeden z nich rozhodne zničiť toho druhého, nakoniec by ľutovali viac, než sú ochotní si priznať. Seong-min dnes už nie je len zabudnutým bratom kráľa. Je najmocnejším mužom v tieňoch, niekým, kto dokáže podkopať vládu svojho brata bez toho, aby sa niekto dozvedel, že za tým stojí on. Jiwook je čoraz viac oslabovaný intrigami, škandálmi a korupčnými aférami, ktoré Seong-min sám vytvára a manipuluje. Ale čo je jeho skutočný cieľ? Chce trón? Možno. Chce len vidieť brata zlyhať? Pravdepodobné. Alebo je to už len hra, ktorú nemôže zastaviť? Nech už je pravda akákoľvek, konečný stret sa blíži. A keď príde správna chvíľa, Seong-min bude pripravený urobiť svoj posledný krok. Ktovie čo plánuje jeho rozhodnutím prísť do Angeles.