Devin prišiel na svet ako kura k zrnu - náhodou, omylom, nechtiac. Namiesto láskyplnej náruče matky ho privítali chladné ruky pestúnok v detskom domove na okraji mesta. Otec nebol v obraze a i keď sa jeho matka zaprisahala, že sa o svojho syna postará aj bez partnera, po udalostiach Tribunálu ju desila už iba predstava donosenia dieťaťa kriminálnika. Na výchovu ani nepomyslela. Jediná blízka osoba s ktorou sa malý Devin stretával bol jeho otec a to aj tak iba prostredníctvom listov, ktoré mu z väznice posielal. Prvý krát sa otcovi Nicodemusovi podarilo vybaviť osobné stretnutie až v Devinovych piatich rokoch. Bol to náročný rozhovor, kedy sa malý chlapec bez váhania rozhodol viniť svojho otca za všetko, čo si musel doteraz pretrpieť. Vyčítal mu každú prebdenú noc v detskom domove, kedy ho požierali myšlienky na to, že nie je milovaný, že o neho nikto nestojí. Otec mu až vtedy vysvetlil, že nie je nechcený, že sa o neho stihli zaujímať už viaceré rodiny, no on sa ho nedokázal vzdať. Devin bol jediné, čo jeho otec mal a napriek chybám minulosti o neho stál a chcel mu dopriať ten najlepší život aký by mu so svojími mizernými šancami vedel dať. Zostať v domove do desiatich bolo práve to, čo napokon Devinovi zabezpečilo prvého priateľa - Micaha, okrem priateľa si našiel aj cestu ku vzdelaniu. Napriek tomu, že sa tváril, že škola nie je nič pre neho, jeho mozog mu až pričasto pripomínal, že mal na viac. Bol predsa syn svojho otca. Keď mal desať, rozhodol sa dôverovať svojmu otcovi dostatočne na to, aby sa k nemu presťahoval do skromného jednoizbového bytu v Denote. Nežili v luxuse, no jeho otec bol pre neho ochotný vybojovať aj modré z neba. Vďaka finančnej pomoci od tety sa mu podarilo dostať na prestížnu strednú školu, ktorá bola presne tým odrazovým mostíkom, ktorý potreboval pre vstup do spoločnosti. Jeho otec sa síce už nevenoval programovaniu a pracoval ako obyčajný čašník, Devin sa rozhodol venovať práve štúdiu technologických branží, neskôr konkrétne vývojárstva aplikácií. Devin si však nedovolil zabudnúť na svojich priateľov z detského domova a pravidelne sa im ozýval. Preto ho až tak neprekvapilo, keď ho o niekoľko rokov neskôr kontaktoval práve Micah so zaujímavou pracovnou ponukou na vývoj aplikácie, ktorá pomôže celej Illey. Jeho otec sa ho snažil varovať, vraj sa mu celá organizácia nepozdávala, no najlepšie sa človek poučí až z vlastných chýb, no nie? To, že otcovi priniesol pobyt v paláci utrpenie, neznamená, že on musí skončiť rovnako. Selekcia znie ako skvelá príležitosť pre pokračovanie v kariérnom raste.